Dá sa to aj takto... Posledná možnosť

 

Vysoké topánky, minisukne, kabátik, červený rúž. Viete o čo hovorím? Niekto im hovorí štetky, iný kurvy, pobehlice, lacné dievčatá, prostitútky...

...Stojí na ulici a čaká. Prejde okolo nej auto s dvoma malými deťmi.                                                                -Mami kto to bol?“                                                                                                                                                                                                         -No...tá teta išla na karneval.“  Mama nevie čo im má povedať...ale myslí si: Štetka jedna,  iba tu poburuje normálnych ľudí!                                                                                                                               Ona zatiaľ stojí a čaká.

Každý na ne nadáva ale nikto o nich nič nevie. Vidí ich len na ulici ale nepozná ich minulosť, život,  ich príbeh ani ich dôvod prečo tu stoja.

Ona má celkom zvláštnu minulosť.  Narodila sa do pomerne bohatej rodiny ktorá bola silne kresťansky založená. Rodičia chceli aby sa ich dcéra stala doktorkou. Zaplatili je drahé štúdium na medicínskej škole. Ale...ona nechce byť doktorka, niežeby ju to nebavilo to nie. Ale ona chce  byť speváčka. Keď to   oznámila rodičom, boli zhrození.

-Ty a speváčka?! Ty vyštudovaná doktorka z dobrej rodiny? Pekne sa zamestnáš na klinike!                                                     

  -Ale...ja chcem spievať! A už som  dospelá. Takže vy mi to nemôžete zakázať!“                                            - Aha áno, dospelá. Ale dospelý človek by nemal bývať s rodičmi, takže buď pôjdeš na kliniku, alebo do piatku odídeš!“ Znela odpoveď.

Čo mala robiť? Mala do konca života robiť prácu ktorá ju ničím nenapĺňa? Nie. Ona sa zbalí a ešte v ten deň odchádza odhodlaná zvíťaziť. Ale ako jej vychladne hlava, uvedomuje si že vlastne nemá kam ísť. Čo bude robiť? Domov sa vrátiť nemôže. Nastúpi do vlaku a vezie sa...

Pristúpi k nej nejaké dievča. Pozdraví a rozmýšľa ďalej. Dievča sa jej však prihovorí:

-Ahoj, ja som Iva.“                                                                                                                                       -Ahoj.“                                                                                                                                                             -Ako sa voláš?“                                                                                                                                           -Petra.                                                                                                                                                              -A kam cestuješ? Ja idem do Košíc.“                                                                                                       -Ja neviem...                                                                                                                                                                                    -Ako to že nevieš?“ Nechápe Iva.                                                                                                                                 –To je na dlho.. a ty čo ideš do Košíc?“                                                                                                                              - Za prácou...kamarát mi ponúkol prácu a tá sa mi teraz zíde.“ Zosmutnie Iva.                                                                  -Akú prácu?“ Zaujíma sa Petra.                                                                                                                                                    – No... ja budem pracovať v bodreli...“ Vysúka zo seba.                                                                                                                Petra skamenie. Také milé dievča... a... štetka.                                                                                                                                             –Oh...ja...to...“ Kokce Petra.                                                                                                                                                  –Áno,  budem spať s mužmi za peniaze...“ Vzlyká Iva.                                                                                             – Ale prečo?“                                                                                                                                                                                                        - Vieš... môj otec veľa pil a nám s mamou prepil všetky peniaze, potom umrel a my sme zostali bez peňazí.“ Plače.                                                                                                                                                                   – To ma mrzí... ja...“                                                                                                                                                                             - Povedz mi niečo o sebe!“ Vyzvedá Iva.                                                                                                                                                                –No,  narodila som sa do bohatej ale kresťanskej rodiny. Rodičia zo mňa chceli mať                          doktorku ale ja túžim spievať... a tak ma vyhnali, no a teraz nemám kam ísť.“ Skončí Petra.                                                     –Ja neviem...ale mohla by som sa kamoša spýtať si by si nemohla pracovať so mnou...“ Opatrne navrhne Iva.

Petra na ňu zhrozene pozerá ale nič nepovie.  Iva pochopí ale vytiahne papierik niečo naň napíše a podá ho Petre.                                                                                                                                                                                                                                    –Toto je moje číslo...ak...“                                                                                                                                                                                                                                    -Ďakujem ale dúfam že ho nebudem potrebovať...“                                                                                                                   -Ale, čo chceš vlastne robiť?“                                                                                                                                              -Neviem, nájdem si nejakú brigádu...“                                                                                                                                                                                               - O to som sa pokúšala veľmi dlho. Po prvé: zarobíš tak málo že ti to moc nepomôže a po druhé: je to nestále.“                                                                                                                                                                                                                                           -Ale... nepôjdem sa niekde ponižovať...“ Oponuje Petra.

Iva vystúpi  a Petra ju nasleduje. Na námestí sa rozlúčia a Petra pokračuje až k agentúre.                                                               – Dobrý deň. Rada by som sa vás opýtala na voľné miesto.“                                                                                                                                                                 - Aha. A o čo konkrétne sa zaujímate?“                                                                                                                    -No, ja som študovala medicínu...“                                                                                                                                                                                                                  -Tak také nič. Ale máme tu voľné miesto predavačky...“                                                                                                                                    - Beriem!“ Vykríkne natešene Petra.

Petra sa veľmi teší no trápi je bývanie. Z domu si zobrala nejaké peniaze ale tie jej vystačia iba na pár nocí v hoteli. Aj tak však zamieri k hotelu. Ráno sa naraňajkuje a uteká do práce. Vystrieda predavačku po nočnej, tá jej ešte v krátkostí čo a ako a už jej nie je. Petre sa cez deň darí, je so sebou spokojná. Večer znova zamieri do hotela. Ráno znova do práce. Na tejto práci je dobré že peniaze dostane vždy na konci týždňa. Ako vreckové, pomyslí si. J  O mesiac jej však príde oznámenie že obchod sa zatvára a tak nemôžu obnoviť zmluvu. Skoro ju natiahlo.  Uteká do agentúry ale tam pre ňu nič nemajú Plače. Dlho a nepredstierane. Ide do ďalších troch agentúr ale ani tam nič nemajú. Volá Ive a dohodnú si stretnutie. Keď príde na dohodnuté miesto čaká ju tam vysmiata Iva.                                                                                                                        –Ahooj!“ Objíme ju Petra.                                                                                                                                                               – Čau! Ako sa máš ?“                                                                                                                                                      - Nestojí to za reč. A ty?“                                                                                                                                                                -Super! Neuveríš koľko zarábam! Za chvíľu končím, lebo sme si s mamou dosť našetrili.  A ešte mi aj v Blave ponúkli prácu sekretárky. A čo ty? Prečo si sa chcela stretnúť?“                                                                     - Petra jej všetko povie a potom sa rozplače.                                                                                                                 –To ma mrzí, ale ako ti môžem pomôcť?“                                                                                                                                            -Vieš ten tvoj...kamarát...“                                                                                                                                                         Iva pochopí. Všetko prebehne za jeden deň. Petra príde do baru(je to lepší názov ako bodrel), dostane izbu, vybaví potrebné záležitosti a „pracuje“. Celý systém je anonymný, čo je dobré lebo s tým môže kedykoľvek seknúť. 

Po čase si začala zvykať na „program“ v bare. Ale...cítila že sa ponižuje. Aj keď dosť zarábala, za tie peniaze jej to nestálo.   Myšlienku vrátiť sa domov zavrhla však už na začiatku. Možno raz...ale teraz nie...

Začala sa rozhliadať po normálnej práci. Uvažovala že by sa zamestnala ako zdravotná sestra. Všade chýbajú.  Ponúkli jej miesto v Bratislave. Ale...na klinike do ktorej ju nútili rodičia...    Zobrala to. Vedela že teraz sa musí vzchopiť... a skončiť s barom. Mala dosť našetrené a tak si v Blave kúpila jednoizbák.   Samozrejme nie v rodnom meste. To by nezvládla.  Zbalila si svojich zopár vecí a odišla.

Za čas kým pracovala v bare, naučila sa pozerať na zopár vecí inak. Predtým keď videla štetku, pomyslela si že je to len obyčajná kurva. Teraz za každou štetkou hľadá príbeh, minulosť, dôvod prečo tu je...

Každý má svoj príbeh. Niekto šťastný, iný ťažký. A každý má aj svoj kríž ktorý si nesie. A preto sme si všetci rovní. Nemyslím si že sa nájde žena ktorá je štetka z nudy. Ak to však robí z nudy, potom je to naozaj len kurva.